V obci Vysoká nad Kysucou učiteľ Peter Gančar sústredil chlapcov a dievčatá, ktorí radi spievali a tancovali, nacvičovali jednoduché choreografie. S nacvičenými predstaveniami vystupovali najmä po okolitých obciach pri rôznych príležitostiach. Bratia Erenko a Šándor Štrkáčovci z Vysokej nad Kysucou, zdatní skúsení muzikanti, tvorili základ hudobnej zložky skupiny.
Gančár si uvedomil, že bohaté ľudové tradície, zachovávané storočia, sa pomaly vytrácajú, preto je potrebné zachovať aspoň ich fragmenty pre budúce generácie. Tak sa zo spomínanej skupiny mladých ľudí sformovala folklórna skupina, neskôr pretransformovala na folklórny súbor s hudobnou, tanečnou a speváckou zložkou z názvom Kysučan.
Peter Gančár bol osobnosť s prirodzenou autoritou, choreografom, vedúcim i organizátorom, pod jeho vedením súbor absolvoval množstvo vystúpení na Kysuciach i v iných regiónoch Slovenska (1954 – 1970). K jeho snaženiu sa neskôr pridali Ondrej Vavrinec a Jozef Smažák.
Od roku 1956 mal súbor oficiálneho zriaďovateľa, čo sa odrazilo na lepšom materiálnom vybavení (kroje, hudobné nástroje)
V 60-tých rokoch najmä s pomedzi učiteľov pribúda nových členov: Vladimír Šufliarsky, Ladislav Kopecký, Nina Tunáková, Pavol a Emília Kužmovci, Bartolomej a Eva Gernátovci, Ľubomír Sýkora, Jozef Veselka, Pavol Ondrišík, Tomáš Sýkora, Eduard Strížovský.
Základ choreografie tvorili tance z Detvi, „Goral“, „Východ I a II“ a prevzaté choreografie z iných súborov.
Z tohto obdobia pochádza aj „Kysucký čardáš“ Petra Gančara, ktorý sa tancuje dodnes a je to vôbec prvý tanec, ktorý sa naučí každý noví člen súboru.
Od svojho vzniku Kysučan sústredil, spracoval a odprezentoval vzorku najlepších piesni a tancov z Kysúc aj ostatných regiónoch Slovenska. Vďaka nadšeniu a obetavosti jeho členov sa podarilo uchovať bohatstvo našej národnej kultúry pre budúce generácie.
Zmeny v umeleckom a organizačnom vedení, v programovej skladbe, obdobie hľadania a pokusov o novú profiláciu súboru (1971 – 1981).
Vedenia súboru sa ujal Leopold Kulich a vedúcim hudobnej zložky Pavol Panis.
Novým zriaďovateľom sa stalo MsKS Dom kultúry v Čadca.
Dôležitým rozhodnutím bolo začatie výskumu ľudových tradícií Kysúc a ich spracovanie a použitia v jednotlivých choreografiách súboru. zozbieraný materiál (tanečný, hudobný, spevácky) odborne spracovali metodičky Osvetového strediska pre folklór Valéria Marakyová, Helena Marťáková a choreografka FS Vsacan zo Vsetína Vierka Šimková.
Celovečerný program „Z kysuckých vrchov a dolín“ s tancami „Šátečkový“, Šešč dni do týždá“, „Požehnaný“, „Lúčny“, „Na cholvárkoch“, „Kysucký čardáš“, „Rosička“, „Lastovienka“ vyniesol súboru preradenie do vyššej kvalitatívnej kategórie (kat. C).
Vierka Šimková a Pavol Ondrišík mali veľkú zásluhu na vzniku nového programového pásma, sólisti Mária a Pavol Jurgovci, inštrumentalista Bartolomej Gernat boli veľkým prínosom na vystúpeniach súboru.
Vyše štyristo účinkujúcich – muzikantov, spevákov, tanečníkov, z ktorých mnohý boli zároveň umeleckými vedúcimi, choreografmi i manažérmi súboru, darovalo Kysučanu svoj talent i voľný čas. Pre radosť z krásneho umenia, pre lásku k dedovizni.
Ponúkol drahokamy kysuckého folklóru, obrúsil a vyleštil tie najkrajšie a zadarmo ich ponúkol tisíckam divákov na celom svete.
Krátke obdobie (1982 – 1983), keď sa vedúcou súboru stala Valéria Marákyová – etnografka, ktorá pokračovala v trendoch a upevnila pozíciu súboru pri prezentácií pôvodnej ľudovej kultúry z Kysúc. Posilnila proces výskumu v teréne, ktorý sa mal neskôr uplatniť pri tvorbe nových autentických choreografií.
V programe dominovala choreografia z Riečnice, urobená na základe rozsiahleho kultúrneho výskumu v zátopovej oblasti Riečnica – Harvelka.
Umeleckým vedúcim a choreografom sa stal Ladislav Kopecký (v rokoch 1984 – 1989)
Ostatný členovia vedenia: Jozef Vrábel, tanečný pedagóg a chreograf, Jozef Pohančeník. Vedúci ľudovej hudby, Peter Bytčánek, organizačný vedúci.